Svätoondrejské čarovanie

Žiadali o jeho príhovor a praktiky smerovali k milostným a manželským otázkam či problémom. Verili, že im predpovedá budúcnosť v láske, výbere partnera aj ženícha a uzavretia sňatku. V podstate ide o mnohé zvyky uplatňované rovnako na Štedrý deň, avšak podľa presvedčenia našich predkov na sviatok svätého Ondreja dosahovali väčšiu účinnosť. Napriek tomu, že má svätoondrejská noc čarovnú moc, traduje sa, že čo sa na svätého Ondreja v noci sníva človeku, to sa mu splní. Aj takto mohli dievčatá odhaliť svojho budúceho partnera. 

Dievčatá sa snažili z rôznych znamení uhadnúť, kedy sa vydajú. Na to slúžila napríklad obuv. Dievčatá sa postavili chrbtom k dverám a cez hlavu prehodili črievičku. Špička obrátená k dverám znamenala, že sa do roka dievča vydá a opustí rodný dom. Päta smerujúca k dverám naopak značila, že si bude musieť na manželstvo ešte rok počkať. Dievčatá prichádzali o polnoci klopať na kurín. V prípade, že sa ako prvý ozval kohút, do roka sa dievča vydalo. Keď však prvá zakotkodákala sliepka, musela so svadbou dievčina ešte počkať. Junák mohol aj dievča preniesť na chrbte k chlievu a pri tlčení na dvere volal: „Milá plemenica, povieš nám niečo; priniesol som dievča k tvojmu chlievu, koľko dáš krochnutí, za toľko sa vydá rokov!“ Počet rán vychádzajúcich z chlieva predpovedal počet rokov do svadby. K ľudovým obyčajom patrilo zalievanie višňového konárika. Na svätého Ondreja zlomilo dievča zubami višňový konárik, ktorý zasadila do hliny a každý deň zalievala vodou z úst. Ak konárik rozkvitol na Vianoce, dievča sa malo veľmi skoro vydať. Táto tradícia sa neskôr preniesol na sviatok svätej Barbory (4. decembra) a višňové konáriky sa nazývajú barborky.

            Dievčatá zisťovali stav, vek, povolanie a dokonca podobu svojho milého. Tvár budúceho ženícha hľadali v odraze vody, diere vysekanej v ľade, zrkadlách alebo v komínoch. Ak dom kúril drevom, dievčatá využívali na veštenie triesky alebo polienka. Keď chodili po drevo, počítali si polienka. Výsledné číslo naznačovalo, koho môžu očakávať za nápadníka. Párny počet znamenal mládenca, nepárny naopak vdovca. Pri príprave knedlí uschovali do troch z piatich lístočky s menami nápadníkov. Potom sa netrpezlivo čakalo, ktorý knedlík vypláva na hladinu ako prvý. Dievča hneď vedelo, za koho sa vydá. K zvykom patrilo aj trasenie s plotom. Dievčatá pri trasení plotu hovorili: „Svätý Ondrej, ja tebe plotom chvejem, aby si mi povedal, ktorého dostanem.“ Následne vymenovávali povolania, sledovali konáre a ich pohyb. Povolanie nápadníka mohlo odhaliť aj liatie olova. Rozpálené olovo nalievali dievčatá cez krížový kľúč do studenej vody v mise. Vzniknuté tvary z olova predpovedali remeslo a živnosť, napríklad bochník chleba odkazoval na pekára a kopyto na obuvníka.