Advent sa blíži alebo poznáte jeho význam a tradície s ním spojené?

Západná cirkev v Ríme zaviedla približne v 6. storočí tradíciu adventu, ktorá zahŕňala dve až šesť adventných nediel. Až vo vrcholnom stredoveku sa ustálil konečný rozsah a počet štyroch adventných nedieľ. Advent začína v nedeľu, ktorá je najbližšie k sviatku svätého Ondreja (30. november) a trvá až do večernej modlitby 24. decembra, teda do západu slnka počas Štedrého dňa. Môže nastať najskôr 27. novembra a najneskôr 3. decembra. Adventné obdobie zahŕňa približne štyri týždne a štyri adventné nedele (železná nedeľa, bronzová, strieborná a zlatá nedeľa). Počet dní je pohyblivý – najmenej 22 dní a najviac 28 dní.

Každú nedeľu sa zapaľuje proti smeru hodinových ručičiek jedna sviečka na adventnom venci zo stálozelených ihličnanov na znamenie stálosti. Na veniec sa tiež upevňujú šišky, orechy, jabĺčka alebo šípky predstavujúce skryté priania. Pôvodne sa adventný veniec nepokladal na stôl, ale vešal sa pod strop. Kruhový veniec vystihuje jednotu, vzkriesenie a večný život. Sviečky je možné postaviť vedľa seba a postupne ich zapaľovať zľava doprava. Prvou adventnou nedeľou začína aj cirkevný rok. Zapaľuje sa fialová sviečka prorokov odkazujúca na prorokov, ktorí predpovedali narodenie Krista. Na druhú adventnú nedeľu symbolizuje fialová betlémska sviečka lásku a mieru. Počas tretej adventnej nedele strieda fialovú farbu sviečky ružová vyjadrujúca nádej a radosť z očakávania Kristovho narodenia. Táto pastierska sviečka pripomína Krista ako starostlivého pastiera. Na štvrtú nedeľu je zápálením fialovej anjelskej sviečky vítaný príchod Ježiša Krista. Sviečka predstavuje mier, pokoj a lásku. Na Štedrý deň je možné zapáliť uprostred venca piatu bielu sviečku nazývanú Kristovou, ktorá odkazuje na biele svetlo, ktoré prerazilo tmu.

Advent zahŕňa niekoľko sviatkov, zvykov a činností, ktoré krátili dobu čakania a príprav. Najčastejšie činnosti boli dračky (dranie peria) a priastky (pradenie ľanu), ktoré si ženy a dievčatá krátili rozprávaním, hovorením rozprávok a príbehov, hrami, spevmi alebo čítaním z ľudových kalendárov. Skrátenie adventnej doby a pripomenutie biblických udalostí aj cirkevných sviatkov ponúkali dodnes užívané kalendáre, ktorých tradícia siaha do konca 19. storočia. Kalendáre sa premenili z hľadiska materiálu, obsahu aj podoby stvárnenia – básničkové, rozprávkové, vystrihovačky, vymaľovávanky alebo kalendáre s políčkami zaplnenými čokoládou a hračkami.

K ľudovým adventným zvykom patrí rezanie barboriek za úsvitu na sviatok svätej Barbory (4. decembra), najčastejšie konárikov čerešní a višní zo stromu staršieho ako desať rokov. Rozkvitnuté barborky symbolizujú nádej, príchod nového svetla aj života v podobe Ježiša Krista. Ak barborky nareže slobodné dievča a počas Štedrého dňa jej rozkvitnú, do roka sa vydá. S adventnou dobou bol spojený rad pochôdzok maskovaných postáv – svätá Barbora, svätý Mikuláš a svätá Lucia, ktoré obdaruvávali a súčasne kontrolovali správanie a disciplínu detí. Medzi ďalšie adventné zvyky sa radí pečenie vianočných koláčikov alebo zdobenie príbytku imelom, ktoré má prinášať šťastie, lásku a požehnanie. Počas prvého adventného týždňa začínajú gazdiné piecť vianočné pečivo a koláčiky, podľa tradície by malo byť v domácnosti zastúpených 12 druhov, za každý mesiac v roku jeden druh. Pečivo sa pôvodne vešalo na dvere, okná alebo do chlievov, kde chránilo pred zlými duchmi a silami. Od 19. storočia sa pripravovalo zo surovín ako múka, med, jablká, slivky a orechy, doplnené tiež o čierne korenie alebo cesnak. Pečivo sa malo piecť výhradne z múky z vlastnej úrody na zaistenie hojnosti v budúcom roku. V mešťanskom prostredí boli vyhľadávané karamelky, medáky alebo zázvorky. Gazdiné však piekli aj slané koláče, najčastejšie oškarkové alebo sádlové očká.