Chmeľ obyčajný Zdroj horkej chuti v penivom moku aj podpora normálnej činnosti nervovej sústavy

Droga má aromatický pach a dráždivú chuť. Chmeľové žliazky, lupulin sa získavajú preosievaním usušených šišiek a ďalším čistením.

Latinský názov Humulus lupulus

Ľudové názvy chmeľ

Popis a výskyt Je to vytrvalá popínavá rastlina s popínavou byľou. Chmeľ je dvojdomý, pričom sa v kultúrach pestujú iba samičie rastliny, ktoré dávajú chmeľové šišky. Pochádza z východnej Európy, ale dnes je rozšírený po celej strednej Európe , strednej a severnej Ázii aj v severnej Amerike.

Zbiera sa celé samičie kvetenstvo – takzvané šišky, ktoré po usušení majú typickú aromatickú vôňu a horkú a dráždivú chuť.

Účinné látky Silica (1-3 %, obsahuje myrcen, karyofylén, farnesén, humulén a ďalšie látky). Prítomná je aj živica, ktorá pozostáva najmä z chmeľových horkých látok typu floroglucínu (najmä humulón a kohumulón, lupulón a kolupulón). V malom množstve sa vyskytujú aj flavonoidy a triesloviny.

Účinky Používa sa na podporu normálneho trávenia, zvyšuje produkciu žalúdočných štiav. Prispieva k normálnej činnosti nervovej sústavy, má upokojujúci účinok, podporuje dobrý spánok Má antioxidačné účinky a pomáha udržovať normálnu hladinu cholesterolu v krvi. Prispieva k menopauzálnemu komfortu. Často ho nájdeme v zmesiach na podporu normálnej činnosti nervovej sústavy a zdravého spánku.

Riziká sa vyskytujú skôr v prevádzkovateľniach na spracovanie chmeľu: prach spôsobuje kožné vyrážky, pľuzgiere a očné zápaly, častá je aj zvýšená ospalosť.

Na podporu trávenia v dávkach 0,5–2,0 g pred alebo po jedle. Na upokojenie a podporu dobrého spánku je možné podávať v dávkach 0,5 až 1 g ako nálev (čaj) pred spaním, ale odporúča sa skôr v kombinácii s kozlíkom lekárskym alebo mučenkou.

Najväčšie množstvo chmeľu sa používa v pivovarníctve, kde slúži na úpravu chuti piva, ale aj ako konzervačný prostriedok. Počas Antiky sa chmeľ používal aj ako zelenina: zbierali sa jarné výhonky, ktoré ešte nie sú horké, podobne ako dnes chren.

Zbieraná časť Chmeľová šiška (Lupuli flos)

Sušenie, zosychací pomer Samičie šišky sa zbierajú krátko pred úplným dozretím (koniec augusta, začiatok septembra) a sušia pri teplote do 40 °C. Droga má aromatický pach a dráždivú chuť. Chmeľové žliazky, lupulin, sa získavajú preosievaním usušených šišiek a ďalším čistením. Čerstvé šišky vyvolávajú niekedy podráždenie pokožky, kožné vyrážky, hlavne u žien, pľuzgiere a očné zápaly (napr. u zberačov chmeľu). Pri práci s nimi sa často dostavuje ospalosť. Vyvoláva ju predovšetkým lupulón.

Doba zberu Koniec augusta, začiatok septembra