Jarná rovnodennosť: príchod a uvítanie jari

Naši predkovia vnímali jarnú rovnodennosť ako zdroj nádejte a viery v hojnosť a prosperitu prírody. V poľnohospodárstve preto jarnú rovnodennosť sprevádzalo vysievanie obilia a požehnanie polí. Cieľom bolo uctiť a oslaviť príchod plodného obdobia a pripraviť sa na obnovu vegetačného cyklu a novú úrodu. Tento aspekt podporuje rôzne rituály, zvyky a tradície, ku ktorým patrí vynášanie Moreny alebo očista ohňom a umývanie tečúcou vodou. Umývanie v „živej“ vode – v potôčiku a rieke alebo prechádzka rannou rosou slúžili nielen na očistenie od všetkého starého a nepotrebného, ale aj na omladenie a liečenie. Očistenie sa dostávalo aj prameňom a studničkám. Podobne element ohňa dodával novú silu, energiu a nádej, zároveň ničil a pálil choroby a ďalšie starosti spojené so zimným obdobím. Očista sa vzťahovala aj na telo v podobe držania pôstu a zaradením jarných byliniek do pokrmov, súčasne aj na domácnosť, chliev a záhradu. Gazdiné vykonávali veľké upratovanie, staré a nepotrebné veci a smeti pálili alebo odnášali za dedinu. Príbytky zdobili jarnými kvetinami a pučiacimi brezovými vetvičkami, ktoré regenerovali a vypudzovali negatívne sily z okolitého priestoru. Pri vypudení sa zametali podlahy zelenými vetvičkami.

Jedným z hlavných zvykov jarnej rovnodennosti boli vynášanie Moreny, ktoré znamenalo symbolické rozlúčenie a poďakovanie zime. Nastal čas predať vládu a uvoľniť miesto na príchod nového leta do dediny, čím sa potvrdzoval kolobeh roku a striedanie ročných období. Morena zároveň stelesňovala smrť (odvodené od slovného koreňa mar-, mor- čiže smrť), chorobu, biedu, úzkosť a rôzne ľudské trápenia, v neposlednom rade chlad, tmu a strach. Pretože dobrovoľne nechcela opustiť dedinu, vyprevádzala sa v sprievode. Jej figurína – palica (prípadne hrable) obalená vymlátenou suchou slamou či konárikmi a oblečená do obnosených šatov, sa spaľovala, zahrabávala do zeme, zhadzovala z mostu alebo skaly alebo sa tiež vhadzovala do vody. Väčšinou sprievod robili mladé dievčatá, deti a mládež za spevu a tanca. „Smrť nesieme z dediny, nové leto do dediny.“ Kontrastom k smrti bol nový život, ktorý sa pri ceste späť prinášal do dediny v podobe máju - farebnými stužkami, mašľami alebo vyfúknutými škrupinami od vajec vyzdobený mladý ihličnatý stromček. Na máj sa pripevňovala malá bábika, symbol znovuzrodenia, plodnosti a budúcnosti.