Kozmetika našich predkov

Domáca kozmetika obsahovala prírodné ingrediencie a veľakrát vychádzala z individuálnej alebo v danej komunite zdieľanej receptúry a výrobného postupu, ktorý sa predával z matky na dcéru alebo v úzkom rodinnom kruhu. Táto prírodná kozmetika podporovala regeneráciu kože, poskytovala hydratáciu a výživu a v neposlednom rade minimalizovala vznik alergií a ekzémov. Repertoár produktov našich predkov zahŕňal krémy, pleťové vody, masky, obklady, zábaly, výluhy alebo jednotlivé časti rastlín a surovín aplikovaných priamo na pokožku. Podľa receptúr a návodov našich predkov sa dodnes postupuje a vyrába sa podľa nich šetrná prírodná kozmetika.

Osvedčenou a takmer vždy dostupnou zložkou v domácnosti bola bravčová masť, ktorá sa používala samostatne za účelom zjemnenia, upokojenia, vyhladenia vrások a redukcie jaziev alebo iných estetických nedostatkov. Tvorila základ bylinných mastí, napríklad s rumančekom, rebríčkom alebo nechtíkom lekárskym sa používala na upokojenie a regeneráciu, elimináciu vrások alebo liečbu akné, ekzémov, vyrážok a iných podráždení kože. Na kožné problémy si naši predkovia vyrábali aj masti z materinej dúšky (na popáleniny) a rebríčka (na čerstvé a hnisajúce rany, ekzémy) alebo z levandule a šalvie pre ich protizápalové účinky. Podobné hojivé, regeneračné a upokojujúce vlastnosti majú aj med, včelí vosk, propolis a materská kašička.

Ďalším základom bylinných mastí bolo maslo, prepustené maslo a mlieko. Z čerstvého mlieka naši predkovia získavali smotanu, ktorú vtierali do pokožky na hydratáciu a zjemnenie. Vajíčka, bielka aj žĺtky, boli osvedčenou a univerzálnou zložkou. Vaječné bielky dokážu vypnúť a spevniť pokožku a stiahnuť póry. Keď sa zmiešajú s tvarohom, upokojujú pokožku a zmierňujú horúčosť a opuchy. Žĺtok sa pridáva do masiek na oživenie a ozdravenie pokožky. Samotný tvaroh a surové mlieko pleť vyživia, zjemnia a rozjasnia. Okrem kravského mlieka sa vyhľadávalo aj kozie mlieko, ktoré zmäkčuje, upokojuje podráždenie citlivej a suchej pleti a odstraňuje mimické vrásky a kruhy pod očami. Na unavené oči sa tiež aplikovali tenké plátky zemiakov a obklad z rumančeka, nechtíka, feniklu alebo konvalinky.

Pleťové vody z rumančeka, levandule, ruže alebo dokonca z nastrúhaných jabĺk sa v lete používali na odstránenie nečistôt z pokožky, jej tonizáciu a hydratáciu. Okrem toho sa ženy spoliehali na studenú vodu na čistenie pokožky, reguláciu kožného mazu a stimuláciu prietoku krvi. Jablčný ocot sa tiež osvedčil na čistenie pleti a sťahovanie pórov. Maska z kyslej kapusty, kvasníc a cibule bola účinným prostriedkom na ošetrenie mastnej a zamastenej pleti. Postihnuté miesto sa potieralo plátkami cibule alebo strúčikom cesnaku. Okrem toho sa na problematickú pleť používal odvar zo žihľavy, nechtíka alebo rumančeka. Maska z jahôd dokázala zjemniť nerovnosti pleti a jazvy. Pri liečbe širokého spektra kožných ochorení - akné, jaziev alebo zápalových ložísk pomáhala masť zo smrekovej živice.

Okrem pleti sa naši predkovia starali aj o vlasy, ktoré chceli nielen posilniť a oživiť, ale aj upraviť alebo zmeniť ich farbu. Na zosvetlenie vlasov sa používal odvar z rumančeka, tónovanie do hnedého odtieňa sa dosahovalo odvarom z orechových šupiek alebo listov. Na posilnenie a lesk vlasov sa používala maska z vaječného žĺtka. Pri lupinách pomáhala maska z vaječného bielka, jablčného octu, brezovej vody a odvaru z rumančeka. Na rednutie a vypadávanie vlasov sa pripravoval odvar zo žihľavy, šalvie a rozmarínu. Oplachovanie a umývanie vlasov v dažďovej vode zvýraznilo lesk a hebkosť vlasov. Oplachovanie octom a pivom slúžilo ako kondicionér na vlasy.