Ľudové pranostiky predpovedajúce jesenné a zimné počasie
PhDr. Barbora Půtová, Ph.D. et Ph.D. 20. 8. 2024
V auguste začínali priemerné denné teploty zvyčajne klesať. Sviatky svätého Vavrinca (10. augusta) a svätého Bartolomeja (24. augusta) sa preto považovali za prelom a predzvesť prichádzajúcej jesene a zimy.
Tieto dva sviatky sa spájajú s mnohými ľudovými pranostikami, ktoré predpovedali nadchádzajúce počasie, ráz záveru leta a jesenného počasia. „Vavrinec, Bartomolomej dobre prorokujú, keď sú jasní, peknú jeseň nám sľubujú.“ Sviatok svätého Vavrinca sa dokonca označoval za prvý jesenný deň, nástup jesene. Počasie na tento sviatok sľubovalo, aká nastane jeseň a zima. „Ako Vavrinec navarí, tak sa nám jeseň zadarí.“ Počasie sa posudzovalo aj podľa vodnej hladiny v pravé poludnie. Ľudové pranostiky sa vyjadrovali aj k nástupu klesajúcich teplôt. „Ak na Vavrinca prší, bude mnoho myší.“ Zároveň sa už krátia dni. Sviatok svätého Vavrinca núkal aj k zberu plodín, určoval hojnosť a kvalitu úrody. „Na svätého Vavrinca zemiaky idú do hrnca“. V neposlednom rade sa v tento deň zahajovala druhá orba a výsadba jesenných plodín ako repa. Pretože je svätý Vavrinec patrónom vinárov, dúfali v jeho priazeň a slnečné počasie. „Slnečnosť na den Vavrinca hotuje nám dobrého vínca“.
Zlom v počasí a prechod leta na jeseň symbolizoval sviatok svätého Bartolomeja. „Bartolomej svätý odpoludnia kráti“. V mene tohto svätca prichádzal nielen koniec leta, ale aj teplého slnečného počasia a kúpania. „Bartolomej sa vymočí do vody.“ Od svätého Bartolomeja sa postupne znižovali teploty. „Povíchrica na Bartolomeja zvestuje ľad a sneh.“ Obdobie okolo týchto sviatkov nieslo označenie bartolomejské leto (11. až 25. augusta), sprevádzali ho teplotné výkyvy, horúce dni striedalo ochladenie, prichádzali intenzívne búrky a krupobitie. „Po Bartolomejovi studené sú rosy, nechoďte už bosí.“ Počasie panujúce v tento deň často predpovedalo charakter počasia na jeseň a v zime. „Aký Bartolomej, taká celá jeseň“. Zároveň bol pre hospodárom impulzom na zasiatie ozimného žita. „Na Bartolomeje nech sedliak žitko seje.“
V auguste sa predpovedať počasia vzťahovala aj k ďalšiemu sviatku – Nanebovzatiu Panny Márie (15. august), kedy sa svätili liečivé byliny a poľné kvety. V tento deň nastupovalo pololetie trvajúce do sviatku svätého Matúša (21. september). Doprevádzal ho ústup leta a nástup jesene. „Jasný deň na Nebovzatie Panny Márie sľubuje peknú jeseň“. Nanebovzatie Panny Márie prinášalo koniec kúpania a odlet prvých lastovičiek. „Panny Márie narodenie, lastovičiek rozlúčenie.“