Podoby bohyne Mokoš a jesenná rovnodennosť

Skaly symbolizujú jej kosti, tráva jej vlasy a rieky jej žily. Predstavuje Matku živiteľku a Matku jesene, ktorej je zasvätené obdobie medzi jesennou rovnodennosťou (21. až 23. september) a Dušičkami (2. november). Jesenná rovnodennosť so sebou prináša posvietenie a hodové obyčaje. Jej hlavným zmyslom je poďakovanie za úrodu a snaha zabezpečiť úrodu, dostatok obživy a hojnosti v budúcom poľnohodpodárskom roku. Bohyňa Mokoš vydala zo svojho lona plody, o ktoré ju roľníci na jar požiadali. Nastáva čas odpočinku a príležitosť k jej ucteniu. V predstavách starých Slovanov sa uzatvárali nebesá, kam zo sveta ľudí odchádzali božstvá vládnuť jarnému a letnému obdobiu, aby tu prebývali až do počiatku nadchádzajúceho roka. Roľníci preto bohom prinášali prvotiny svoje úrody, obetovali dary a domáce zvieratá (napríklad sliepku alebo kohúta). V českom ľudovom prostredí sa rituálne stínala hlava kohúta. Obetiny pre Mokoš, najčastejšie chleba, kaša, zrno, víno alebo med, sa zakopávali do zeme, s ktorou sa v zime nesmelo hýbať, aby sa nenarušil jej spánok. Spolu s bohmi sa do nebies vyprevádzali duše zosnulých predkov.

V niektorých premeňoch sa Mokoš popisuje ako bohyňa stability a zrelého materstva, darkyňa aj liečiteľka hmotného tela alebo patrónka liečivých rastlín. Spriada posvätné nite života a dozerá na vretená aj nite pradlien. Pradie a do klba zmotáva nite, z ktorých splieta ľudský život. Od uzlu – narodenia až do konca a do posledného rozuzlenia – smrti. Mokoš zaisťuje, aby každý smrteľník kráčal po svojej, osudom danej púti života. Udeľuje slobodu voľby medzi dobrom a zlom. Dobro znamená sledovať životnú púť a zlo naopak odvrátiť sa od nej. Smrteľníkov, ktorí sa odklonia, zato však kruto potrestá. Ich duše sa stanú zlými démonmi a budú sa naveky potulovať po zemi. Okrem toho Mokoš dozerá na dodržiavanie zvykov a obradov. V ľudových predstavách mala dlhé ruky a veľkú hlavu. V noci obchádzala chalupy ako neviditeľná. Jej prítomnosť bolo možné rozoznať iba podľa zvuku vretena. Ak niektoré zo žien ponechali neupratenú kúdeľ, hrozilo nebezpečenstvo, že ju opradie. Z týchto dôvodov Mokoš symbolizovala vretená a kúdeľ, ktoré drží v jednej ruke, zatiaľ čo v druhej zviera roh alebo misku na znamenie hojnosti a úrody. Mokoš pomáhala ženám a dievčatám veštiť, nadviazať kontakt s podsvetím alebo vykonávať magické praktiky. Po zotmení ženám rozčesávala kúdeľ a rozpriadaním nití sa snažili predpovedať budúcnosť.