Rakytníkový džem
Pavla Janečková @vintagekitchen.cz 30. 9. 2024
Jeseň je tu a s ňou prichádza čas, kedy sa príroda pripravuje na oddych, zatiaľ čo my zbierame posledné plody leta, aby sme si uchovali ich silu na zimné mesiace. Medzi týmito podkladmi vyčnieva rakytník – žiarivo oranžové bobule plné vitamínov a energie, ktoré sa uchované v rôznych podobách stávajú nedoceniteľným zdrojom výživy práve v období, kedy je to najviac potrebné.
Rakytník, konkrétne rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides), je rastlina, ktorá sa v posledných desaťročiach teší na Slovensku značnej obľube. Jeho tradícia v slovenskom poľnohospodárstve a liečiteľstve možno nie je dlhá, ale vďaka jeho výnimočným vlastnostiam má rozhodne svoje pevné miesto v histórii aj v súčasnosti. Pôvodne pochádza z oblastí Strednej Ázie, najmä z Mongolska, Tibetu a Číny. Odtiaľ sa postupne rozšírila cez Sibír do ďalších častí Európy. Vďaka svojej vysokej odolnosti voči nepriaznivým klimatickým podmienkam sa stal rakytník obľúbenou plodinou v strednej a východnej Európe, vrátane Slovenska. U nás sa rakytník stal akousi superpotravinou. Jeho popularita stále rastie vďaka jeho mimoriadnym vlastnostiam a širokému využitiu. Vďaka tomu, že je nenáročný na pestovanie, sa stal obľúbeným nielen medzi farmármi, ale aj medzi záhradkármi, ktorí ho často sadia pre svoje osobné potreby. Rakytník je teda nielen krásnou ozdobou záhrad, ale aj dôležitou rastlinou pre zdravie a vitalitu človeka.
Plody rakytníka sú cenené predovšetkým pre svoje liečivé účinky, ktoré sú známe už po stáročia. Vo východnej medicíne sa považujú za zdroj sily a vitality. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C – až niekoľkonásobne viac ako napríklad citrusové plody. Okrem toho sú bohaté na vitamíny A, E, K a skupinu B, minerály, antioxidanty a omega-3, -6, -7 a -9 mastné kyseliny. Vďaka tomuto bohatému zloženiu má rakytník široké využitie v liečiteľstve.
Tradične sa rakytník používa na podporu imunity, urýchlenie hojenia rán, liečbu kožných problémov ako sú ekzémy či popáleniny, a na regeneráciu organizmu po fyzickej či psychickej záťaži. Vďaka jeho protizápalovým vlastnostiam sa využíva aj pri zápaloch tráviaceho traktu alebo pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Často sa používa vo forme oleja, ktorý má silne regeneračné účinky a užíva sa vonkajšie aj vnútorne.
Z rakytníka sa vyrába celý rad tradičných produktov. Medzi najčastejšie patrí rakytníkový olej, ktorý je obľúbený najmä v kozmetike a farmaceutickom priemysle. Ďalej sa z jeho plodov pripravujú sirupy, džemy, šťavy alebo čaje. V posledných rokoch sa rozšírila aj výroba rakytníkových tinktúr a kapsulí s koncentrovanými výťažkami. Z plodov sa dokonca vyrábajú aj rôzne cukrovinky ako sú cukríky alebo marmelády.
Rakytník sa najlepšie zbiera v období neskorého leta a začiatku jesene, kedy sú plody plne zrelé, žiarivo oranžové a majú najvyšší obsah živín. Konkrétne to býva medzi koncom augusta a októbrom, v závislosti na mieste a podmienkach pestovania. Plody by mali byť pevné, ale pružné na dotyk. Dôležité je zbierať ich opatrne, pretože rakytník má tŕnisté konáre a plody sú krehké – pri neopatrnom zaobchádzaní sa ľahko popučia. Pri príprave rakytníkového džemu môžete použiť nerafinovaný cukor panelu, ktorá vzniká sušením čestvo pozbieranej šťavy z cukrovej trstiny a obsahuje až päťkrát viac minerálnych látok ako trstinový cukor.
INGREDIENCIE:
1 kg plodov rakytníka
750 g panely (sušená trstinová šťava)
100 ml pomarančovej šťavy
Plody rakytníka preberte, zbavte stopiek a opatrne umyte. Rakytník nasypte do hrnca, prilejte pomarančovú šťavu a na miernom ohni pozvoľna varte 10 minút. Potom rakytník rozmixujte a cez veľmi jemné sito prepasírujte do čistého hrnca. Pridajte panelu, premiešajte a varte približne 10 minút. To, či je džem hotový, môžete vyskúšať tanierikovým testom. Kvapnite trochu džemu na tanierik a prejdite prstom alebo stredom kvapky. Ak zostáva cestička, tak je džem už dostatočne hustý. Džem dajte do sterilizovaných pohárov, ihneď uzatvorte a nechajte vychladnúť dnom hore. Uchovávajte v studenšej miestnosti, v suchu a temne.