Samhain, Dušičky a Halloween

Na keltský sviatok Samhain sa oslavoval odchod starého (leto) a príchod nového roku (zima). Nastával prechod zo svetlej polovice roku do jeho temnej časti. Nový počiatok vyjadrovalo zapálenie nového čistého ohňa, s ktorým sa spájalo symbolické zničenie starého a zlého. Smrť starého sa vzťahovala aj na vegetáciu a zvieratá. Bolo nutné dokončiť žatvu, pozbierať posledné plody zo stromov a polí a pripraviť zásobu sa nadchádzajúce mrazivé mesiace. Porážali sa slabé a prebytočné zvieratá, ktorých mäso sa ukladalo na zimu. Tento zvyk v kresťanskej tradícii pretrval ako Svätomartinské hody (11. november). Samhain začínal už v predvečer 1. novembra. Starý rok končil o šiestej večer a nový rok začínal až 1. novembra o šiestej ráno. Zostávalo tu dvanásť hodín, ktoré sa vymykali času. V ich priebehu bola hranica medzi svetom živých a mŕtvych najtenšia v celom roku. Minulosť skončila a prítomnosť ešte nezačala. Otvárala sa brána medzi svetom živých a mŕtvych. Svoju moc získavali škriatkovia, víly, démoni a sídhovia (duchovia mohýl). Aby sa ľudia ochránili pred zlými duchmi, obliekali sa do starých šiat a maľovali si tváre. Na kopcoch preto zažiarili veľké hranice, ktoré mali zastrašiť zlých duchov a nezvané sily. Mŕtvi predkovia prichádzali navštíviť svoje domovy, rodiny a priateľov. Aby cestou nezablúdili, zapaľovali sa večer pri domoch ohne. Pre duše mŕtvych, ktorí mali navštvíť domácnosť a rodinu, sa prestieralo pri večeri a pripravovali sa ich obľúbené jedlá. Keltovia žiadali duše mŕtvych o radu, vedenie a pomoc v nasledujúcom roku.

V kresťanskej tradícii ustanovil v roku 998 benediktinský opát Odilo z Cluny sviatok určený na uctenie všetkých kresťanských duší na 2. november (sviatok Všetkých verných zosnulých). V tomto sviatku sa prejavuje viera v duše zosnulých. Však modlitba za zosnulých patrí k najstaršej kresťanskej tradícii. Duše s ľahšími hriechmi vystupujú na jeden deň z očistca, aby si oddýchli od útrap. Modlitby, zádušné omše a milosrdné skutky veriacich pomáhajú zmierniť tresty duší v očistci, duší, ktoré zatiaľ plne nepatria do neba. Veriaci sa stretávajú na cintoríne, kde kňaz kropí hroby svätenou vodou a s veriacimi sa modlí za duše zosnulých. V ľudovom prostredí sa na zmiernenie múk v očistci popíjalo studené mlieko. Veriaci prichádzajú k hrobom svojich blízkych, ktoré upravujú a zdobia. Pôvodná výzdoba hrobov bola až do 20. storočia prostá. Hroby sa zvyčajne obkladali drnom, prútenou ohrádkou alebo sa natierali vápnom. Neskôr sa začali vysádzať živé kvety alebo pokladať vence. Na hroboch sa zapaľuje sviečka, ktorá je podobne ako živý kvet, symbolom života. V niektorých oblastiach pretrval do 19. storočia na uctievanie zosnulých zvyk hodovať na hroboch alebo ponechať diel zo svojho pokrmu. Na Dušičky sa pieklo zvláštne pečivo v tvare kostí, ktorými sa obdarovávali chudobní ľudia, pocestní alebo žobráci. V noci za oknami horeli sviečky alebo lampy naplnené maslom alebo sadlom, aby si trpiace duše mohli ochladiť svoje rany. 

Na keltský Samhain nadväzuje Halloween rozšírený v anglosaskej tradícii – v Amerike, vo Veľkej Británii, v Kanade alebo na Novom Zélande. Zo Samhainu vychádzajú rôzne zvyky dnešného Halloweenu, ku ktorým patria najmä kostýmy a sviečky. Do Ameriky priniesli tradíciu Halloweenu Íri počas prisťahovaleckých vĺn v 18. a 19. storočí. Na novom kontinente získava však osobitý rozmer vývoja. Symbolom Halloweenu sa stali lampáše z vydlabanej tekvice, ktoré sa dávali do okien a pred vchod na ochranu domu pred zlými duchmi. Pôvodne sa lampáše vydlabávali z kvaky, zemiakov alebo červenej repy. Avšak namiesto nedostupnej kvaky sa v Amerike v 2. polovici 19. storočia začala používať tekvica. Halloween je kulisou na usporiadanie romaznitých spoločenských akcií konajúcich sa každoročne 31. októbra. Najmä deti obchádzajú v maskách a prevlekoch za strašidlá a duchov domy príbuzných a známych a koledujú s porekadlom Trick or treat (Koledu alebo vám niečo vyvediem). Ak nedostanú odmenu, hrozí nebezpečenstvo, že obyvateľov domu urobia zlomyselnú lotrovinu, napríklad potrú vstupné dvere zubnou pastou. Oslava sviatku však nemá pevné pravidlá. Halloween je navyše významným impulzom k nakupovaniu, po Vianociach je v Amerike hneď druhým najvýnosnejším sviatkom v roku. V súčasnosti sa oslava Halloweenu rozširuje na územie Európy aj na Slovensko, kde ho oslavujú najmä deti a mládež. K dôvodom patrí náboženská nevyhranenosť populácie, strata kontaktu so zosnulými, ale aj nespútaná zábava, vyhľadávanie tajomna a príležitosť k spoločnej činnosti– výrobe masiek a tekvíc.

Hallowen preberá z tradície Samhainu strach z mŕtvych, ktorý zaháňa zábavou. V porovnaní s tým v oslave Dušičiek prevažuje stretnutie v dobre a láske so zosnulými, nádej a duchovné aktivity v prospech duší, ktoré zatiaľ plne nepatria nebu. Strach z duší zosnulých totižto kresťanstvo nepozná. Ako dôležitý prvok v stretnutí so zosnulými vystupuje reflexia konečnosti vlastného života.