Veľká noc

Veľká noc sa delí na tri časti. Prvú pôstnu časť zahŕňa 40 dní od Popolcovej stredy do Veľkého piatku, táto časť pripomína Kristovu smrť a Vzkriesenie. Druhá časť, svätý alebo tichý týždeň, začína na Kvetnú nedeľu a odkazuje na posledné dni Kristovho života, jeho utrpenie a smrť. Tretia časť je nakoniec oslavou Kristova vzkriesenia, ktoré pripadá na Bielu sobotu a bdenie v noci na Boží veľkonočný hod. 

            Kvetná nedeľa pripomína Ježišov vjazd do Jeruzalema, kde bol slávnostné vítaný palmovými ratolesťami. V našich podmienkach ich nahradili konáriky vŕby - bahniatka, ktoré sa prinášajú do kostola na posvätenie. Posvätené bahniatka slúžili ako zdroj ochrany domu alebo sa zapichovali na okraj polí na zaistenie bohatej úrody. Modrý pondelok a Sivý utorok znamenali tiché a pokojné dni určené na rozjímanie a duchovnú očistu. Popolcová alebo Škaredá streda bola posledným dňom dôkladnému upratovania, kedy sa vymetali komíny a dom a steny sa znovu bielili vápnom. Údržba komína znamenala pre hospodárov základnú starosť a povinnosť, lebo drevené škridle alebo dosky zvyšovali riziko vypuknutia požiaru. Názov Škaredá streda vychádza z povery, podľa ktorej sa Judáš "škaredil" na Ježiša. Preto sa v tento deň nesmie nikto mračiť, inak by sa "škaredil" všetky stredy v roku. 

Zelený štvrtok vychádza z osláv pučiacej jari a rašiacej zelene. Zelené rastliny (špenát, púpavy, pŕhľava) sú tiež prísadou mnohých veľkonočných pokrmov za účelom posilnenia zdravia. Vo štvrtok vstávali gazdiné včas, pred východom slnka zamietli dom, smeti odniesli za humna alebo na križovatku ciest. Blchy alebo hmyz zaháňali svätenou metlou alebo hlasnými zvukmi, napríklad pomocou mažiaru. Do studne alebo iného zdroja pitnej vody sa vhadzoval chlieb s medom, aby sa zaistil dostatok vody a uchovala jej kvalita. Med sa na Zelený štvrtok používal opakovane. Hneď ráno sa jedol chlieb s medom na ochranu pred jedovatou faunou (sršeň, škorpión a had). V niektorých krajoch sa pieklo pečivo - judáše, ktoré sa jedli natreté medom. Omša konaná na Zelený štvrtok pripomína poslednú večeru Pána s apoštolmi. Po nej sa až do Veľkonočnej noci (vigilie) naposledy rozoznenú zvony. Ak sa podľa ľudovej tradície cinká peniazmi počas zvonenia zvonov, nerozkotúľajú sa a vydržia celý rok. Namiesto zvonov sa používajú drevené klapačky, s ktorými chlapci obchádzali dedinu trikrát denne. Po poslednom zvonení zvonov obchádzal hospodár dvor a svätenou vodou kropil dom a ostatné hospodárske príbytky na ochranu pred čarodejnicami, nečistými silami a od nešťastia. Niekde sa dom vykuroval zapálenými bahniatkami posvätenými na Kvetnú nedeľu. 

            Veľký piatok je dňom pamiatky umučenia Ježiša, prísneho pôstu a ticha, časté je úplne zrieknutie sa jedla. Počas Veľkého piatku sa nekonajú omše, veriaci sa však modlia a rozjímajú o Kristovom umučení a smrti. Na Veľký piatok vstávali ľudia pred východom slnka a odchádzali sa umyť do potoka, aby boli ochránení pred chorobami. Umývanie na Veľký piatok chránilo pred chorobami aj dobytok, pracovné náradie a domácnosť. Počas tohto dňa sa nesmela prať bielizeň v potoku, pretože by sa miesto do vody namáčala do Kristovej krvi. Podľa ľudových povestí sa počas Veľkého piatku otvára zem a na krátku chvíľu odhaľuje ukryté poklady. S pôdou sa nesmie hýbať, pretože v nej oddychuje Kristus. Nepripúšťalo sa ani tancovanie či dupanie, ktoré by mohlo uškodiť nastávajúcej vegetácii. Pôda, symbolicky kolíska aj rakva, dostáva deň pokoja, aby z nej povstal nový život. Veľký piatok prepožičiava čarovnú moc liečivým bylinkám nazbieraných v tento deň. Sila rastlín vzrástla, ak ich človek nazbieral nahý alebo bosý. Odložením šiat sa okladajú nečisté sily a človek vstupuje do tesného spojenia s prírodou. 

Biela sobota je dňom Kristovho zmŕtvychvstania a príprav na jeho vzkriesenie. Večer sa znova rozoznejú zvony a veriaci sa začínajú schádzať k nočnej bohoslužbe – vigilii. Táto bohoslužba prebiehala do polnoci v znamení smútku a od polnoci v znamení radosti. Biela sobota je tiež spojená s obradom svätenia ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Krista nad temnotou a smrťou. Počas dňa sa pripravuje jedlo na nasledujúce dni veľkonočných sviatkov a vajcia-kraslice, ktoré sú na Boží veľkonočný hod prinášané do kostola na požehnanie. Táto sviatočná nedeľa začína bohoslužbami oslavujúcimi Vzkriesenie Krista, veriaci ju oslavujú v rodinnom kruhu pri veľkonočnej tabuli. Bolo však zvykom, že ktokoľvek zavítal do domu, dostal kúsok z posväteného veľkonočného jedla. 

            Prvým dňom po vzkriesení Krista je Veľkonočný pondelok, ku ktorému sa viaže množstvo zvykov a tradícii. K najstarším zvykom patrí koledovanie. Veľkonočný pondelok sa označuje aj ako Pondelok Paschy alebo Svetlý pondelok. Včas z rána chodili chlapci so zapletenými korbáčmi a šibali dievčatá aj gazdíne, aby "neuschli". Vyšibaniu je prisudzovaná viera v omladenie. Koledníci boli odmenení veľkonočnými vajíčkami, pečivom, dobrým pitím alebo peniazmi. Súčasťou koledovania je aj rad pesničiek a riekaniek, ktorými sa koledníci ohlasujú. V niektorých krajoch tento zvyk dopĺňalo aj polievanie vodou. Podľa tradície sa na druhý deň v utorok úlohy vymenili a dedinu odchádzali ženy (robské právo alebo babská šibačka), ktoré šibanie a polievanie vodou mužom oplácali.