Veľkonočné kraslice, ich význam a farebná symbolika

Kresťanská Veľká noc pripomína vzkriesenie Ježiša Krista, ktoré prináša začiatok nového, stále sa opakujúceho života. Veľká noc je spojená s prebúdzajúcou sa jarou a obrábaním pôdy, čo znamená nielen začiatok hospodárskeho roka, ale aj očakávanie nového živobytia. Úrodu, plodnosť, návrat jari a znovuzrodenie symbolizuje aj vajce. V kresťanstve vajce znamenalo zatvorený hrob, z ktorého vstal Kristus, obrazne symbol nesmrteľnosti. Vo vajci je nový život, preto sa vajcia pôvodne nechávali surové, nevarené a obsahovali žĺtok. Varením vajca by sa totiž uvoľnili životodarné sily. Okrem toho prázdne a vyfúknuté vajce vyjadrovalo smrť a zánik. Preto muselo vajce zostať plné a živé, ukrývajúce zárodok života, z ktorého sa vyliahlo kurča. Jeho plodivú a magickú silu umocňovalo farbenie, zobrazovanie motívov alebo nápisov. Zdobené vajce predstavovalo odmenu, darček pre koledníkov v slávnostnej obchádzke na Veľkonočný pondelok. Podstatou koledovania bolo opäť priniesť úrodu, hojnosť, prosperitu a šťastie do domu, hospodárstva a rodinného aj osobného života.

            Pre zdobené vajcia (slepačie, husacie, kačacie) sa používa názov kraslice. Podľa jedného z výkladov môže názov odkazovať na zdobenie a dekoráciu. Český kazateľ Tomáš Štítný zo Štítného už v 14. storočí vo svojich spisoch zaznamenal slovné spojenie krášlené vajce. Z toho vznikli aj regionálne názvy ako pisanka, križľane vajce, písané jajo. Podľa druhého výkladu slovo krasa v staroslovienčine vyjadrovalo žiarivosť alebo lesk. Krasnaja znamenalo mať jasnú a červenú farbu. Veľká noc sa v niektorých regiónoch dodnes označuje ako červený sviatok, čo odkazuje na umučenie a farbu Kristovej krvi. Koniec koncov, červená farba bola jedným z prvých pigmentov a farbív kraslíc. Pôvodne sa používali prírodné farbivá - kvety, listy a korene rastlín, kôra stromov, škrupiny orechov alebo niektoré druhy zeleniny. Ženy malérečky, ktoré v ľudovej kultúre zdobili vajíčka, uchovávali presné zloženie farbív a výrobné tajomstvá. K rozšíreniu slova kraslica pre zdobené vajíčka v českom a slovenskom prostredí došlo v súvislosti s Národopisnou výstavou českoslovanskou v roku 1895.

Červená farba sa najčastejšie získavala fryžulkou (odvar z brazílskych drevných štiepok) alebo odvarom zo šupiek červenej cibule s octom, červenou kapustou alebo červenou repou. Červené kraslice v symbolickej rovine predávali ochrannú silu, životnú silu a lásku. Žltá farba na krasliciach symbolizovala slnko, bohatú úrodu a zrelé polia a klasy. Získavala sa z kôry divej jablone, kvetu drieňa alebo šafranu a harmančeka. Odvar z lipového kvetu a ovsa poskytoval mierne žltkastý a bledý tón. Naopak, tmavožltá farba sa dosiahla odvarom z cibuľových šupiek. Oranžové a hnedé tóny dodávali vitalitu a energiu. Oranžový odtieň sa dosiahol odvarom z listov sena a kôry stromov (slivka, breza, jelša alebo dub). Hnedá farba sa získavala dlhším varením. Mohla sa získať aj varením v čiernej káve alebo cikorke. Čierna farba predstavovala životodarnú zem, tmavú pôdu a hlinu. Na získanie čiernej farby sa vajcia varili v dubovej kôre so soľou, octom a sadzami alebo v sadziach s hrdzavými klincami. Zelená farba predstavovala prebúdzajúcu sa prírodu a jarnú sejbu, dobrú úrodu a rast. Jej odtiene zaistil vývar z trávy alebo varenie v mladej ďateline.

Magická sila farbených vajec sa posilňovala ďalšími úpravami, najmä leštením masťou alebo tukom. Okrem toho aj dotýkaním alebo posvätením, máčaním vo vosku a gúľaním v popole. Postupne sa však prírodné farbivá nahradili anilínovými farbivami, čo však viedlo k výraznejšiemu a bohatšiemu vzhľadu. V 20. storočí sa začali používať vodou rozpustné moridlá na drevo, atramenty, potravinárske a chemicky upravené farby. Tým sa narušila tradičná farebnosť a zároveň sa začali meniť motívy a symbolika v prospech dekoratívnosti. Koncom storočia sa pridali farby v spreji s leskom alebo matom.

Okrem farbiva sa významy umocňovali rastlinnými a geometrickými motívmi a symbolmi, ktoré sa dosahovali maľbou (tušom, temperovými, vodovými alebo anilínovými farbami), vyškrabávaním (hejskovanie), voskovým reliéfom alebo inými technikami zdobenia. Začali sa uplatňovať techniky batikovania, nalepovania slamy, jazernej sitiny alebo lepenia textílií, viazania rastlinnými časťami, drôtovania, leptania, dierovania, vŕtania alebo pílenia. Vajíčka sa dopĺňali pleteným, háčkovaným alebo drhaným korpusom. V súčasnosti sa kraslice vyrábajú z rôznych materiálov, od dreva a skla až po keramiku.