Plody s vysokým obsahom vitamínu C

Vitamín C alebo kyselina askorbová je nenahraditeľná látka. Na prelome 15. a 16. storočia, počas prvých dlhých námorných plavieb cez Atlantický oceán, sa u posádok lodí objavovali príznaky krvácania z ďasien a nechtových lôžok, tvorba modrín a petechií v koži a vysoká náchylnosť k infekčným chorobám, pričom veľa prípadov skončilo smrťou. Táto choroba bola neskôr nazvaná skorbut a o jej príčinách vtedy nebolo nič známe. A pritom stačilo tak málo - mať dostatočné zásoby ovocia, zeleniny alebo naklíčených semien. 

Človek je spolu s príbuznými primátmi jedným z mála zvierat, ktorý si nedokáže sám vyrábať kyselinu askorbovú vo svojom tele. Je to pravdepodobne dôsledok životného štýlu našich vzdialených predkov, ktorí sa pred desiatkami miliónov rokov živili prevažne ovocím a ich vlastná biosyntéza vitamínu C sa stala nadbytočnou a postupne sa z ľudského genómu vytratila. Dnes, kedy sa ľudský rod vydáva aj do končín, kde nie je dostatok ovocia a zeleniny, by sa nám táto vlastnosť opäť hodila, ale bohužiaľ si musíme vystačiť s tým, čo máme - s prírodnými zdrojmi vitamínu C - ovocím a zeleninou.

A ktoré zdroje vitamínu C sú v slovenskej prírode najhodnotnejšie?

Najlepším zdrojom sú plody šípkovej ruže nazývané šípky. Obsahujú 0,5 až 1,2 % vitamínu C, čo je oveľa viac ako napríklad pri citrónoch a pomarančoch (cca 0,05 %) alebo pri bežnej zelenine (0,03 až 0,15 %). Ďalej v šípkach nájdete aj ďalšie telu prospešné látky, napríklad flavonoidy, karotenoidy, vitamíny B1, B2, K a E, malé množstvo silice a v semenách (nažkách) cenený olej. Pri šípkach však veľmi záleží na dobe zberu a spôsobe spracovania. Najvyšší obsah vitamínu C je na začiatku zrelosti plodov, teda v dobe, kedy sú ešte oranžovo-červené, zvyčajne to býva na konci septembra alebo na začiatku októbra. Záleží aj na počasí, ideálny je zber po niekoľkých slnečných a teplých dňoch. Neskôr, keď príde ochladenie a prvé mrazy, šípky získajú tmavo červenú farbu a obsah vitamínu C sa podstatné zníži. Naopak rastie množstvo voľných cukrov, šípky sú aromatickejšie a sladšie. Tieto neskoro zbierané šípky sa tak viac hodia na výrobu zaváranín, kompótov, šípkového likéru alebo vína. 

Šípky sú svojou chuťou a bezrizikovosťou mimoriadne vhodné na výrobu detských čajových zmesí, takže ich nájdete aj v mnohých detských čajoch fimy LEROS, napríklad „Detský čaj na priedušky“, „Detský čaj malinka“, ale aj v ďalších čajoch pre dospelých napríklad  „Vitamín C imunita“ alebo „Dýchacie cesty“.

Ak Vám šípky prídu moc obyčajné, skúste plody rakytníka, ktorý je v posledných rokoch značne populárny. U nás je hojne pestovaný rakytník rešetliakový, ktorý pôvodne pocháda zo strednej Ázie. Obsah vitamínu C kolísa medzi 0,2 a 0,7 %. V menšom množstve sú obsiahnuté aj flavonoidy, karotenoidy, niektoré minerály a ďalšie látky. Aj keď je rakytník značne kyslý, spracováva sa podobne ako šípky. Narazíte teda ako na sušené plody, z ktorých je možné urobiť čaj, tak aj na rôzne šťavy a sirupy, zaváraniny a likéry, to všetko zvyčajne pripravované z čerstvých plodov. Zo semien sa lisuje olej, ktorý sa svojou kvalitou vyrovná šípkovému oleju. Obidva majú pritizápalové vlastnosti a používajú sa najmä na zlepšenie stavu pokožky pri stárnutí a na ekzémy. Aj LEROS využíva pozitívne vlastnosti rakytníka a to napríklad v čajoch „Detský čaj rakytníkový“,  „Vitamín C imunita“ a ďalších.

U nás má tradícu aj spracovanie plodu jarabín. Jarabiny dozrievajú zvyčajne na konci leta, niekedy už na konci augusta, ale zvyčajne behom septembra. Aj jarabiny majú dostatok vitamínu C, aj keď nie toľko ako šípky a rakytník - 0,15 až 0,2 %. Oproti vyššie zmieneným majú však vyššie množstvo karoténu (až 0,4 %) aj flavonoidov. Čerstvé surové jarabiny sú považované za mierne jedovaté. Obsahujú totiž kyselinu parasorbinovú, ktorá môže vyvolať nevoľnosti a hnačky. Sušením a varom sa rozkladá, takže zostáva len veľmi jemne preháňací efekt, ktorý je porovnateľný napríklad so slivkovým džúsom. Zo sušených jarabín je možné pripraviť čaj na ľahšiu zápchu, z čerstvých sa vyrábajú napríklad džemy, sirupy alebo likéry. Kultúrne odrody jarabín sú sladšie a pre tieto výrobky teda vhodnejšie.

K ďalším bohatým zdrojom vitamínu C je možné pridať čierne ríbezle a papriky, ktoré sú tiež v tomto ohľade nadpriemerné. Pri ostatnej zelenine a ovocí však nie je treba nijako trúchliť, o niečo nižší obsah vitamínu C je možné dohnať väčším skonzumovaným množstvom.