Pokojný január v živote našich predkov

Kým sneh všetko nezakryl a nenastali tuhé mrazy, opravovali sa ľudské obydlia a zvieracie príbytky. Podobne sa hospodárske a remeselné náčinie pripravovalo na budúcu sezónu, ešte sa mohlo dodatočne mlátiť obilie. Akonáhle začali panovať treskúce mrazy, naši predkovia sa presúvali do obydlí. Muži pokračovali v oprave drobných domácich nástrojov, štiepali šindle a vyrábali rôzne remeselné výrobky určené na ďalší predaj ako varechy, miešačky, hrable, metly alebo dreváky. Ženy prali bielizeň, zdobili vajíčka, paličkovali, tkali, šili alebo vyšívali, plietli koše a ošatky, priadli a párali perie. Členovia rodiny usedali pri zapálenom krbe a za zvuku praskajúceho ohňa si rozprávali príbehy, povesti a rozprávky, hrali hry, spievali a tancovali alebo len klebetili.

            Pri príležitosti pradenia a párania peria sa predkovia schádzali v jednej chalupe, aby ušetrili svetlo a palivo. S malými prestávali priadli až do veľkonočného obdobia. Ženy priadli ľan, konope alebo vlnu na kolovrátku. Rituál pradenia navštevovali slobodné aj vydaté ženy a vdovy. Niektoré hľadali ženícha pre seba alebo svoje dcéry, iné sa zase chceli pobaviť. Pradenie doprevádzala konzumácia pokrmom a pálenky, vystihovala ich nezáväzná zábava a nemravný charakter. V dôsledku toho sa na pradenie opakovane a niekedy aj neúspešne vzťahovali početné zákazy a obmedzenia. Ďalšiu prirodzenú formu spoločenského života a priateľskú besedu predstavovalo drápanie či páranie peria. Hospodárka v lete starostlivo šklbala husy a kačice a do zásoby ukladala každé pierko. Na spoločné drápanie priniesla perie v hrnci alebo vo vrecúšku. Drápanie spočívalo v oddeľovaní peria od od brkov. Do stredu stolu ženy odhŕňali malé kôpky zodraného peria. Väčšia kopa peria sa prikryla hrncom, tanierom alebo misou, aby sa perie nerozlietalo po celom obydlí. Odrané ostne husieho peria (páperie) sa hádzalo na kolená do zástery. Zodrané perie sa uložilo do džbánov, drevených sudov alebo veľkých hrncov, ktoré sa previazali plátnom. Z páperia sa vyrábali mašlovačky na potieranie cesta alebo vankúše (páperím si chudobní ľudia plnili vankúše). Na konci drápania usporiadala hospodárka malú hostinu za vykonanú prácu. Žena, ktorej ostalo v ruke posledné pierko, niesla až do ďalšieho šklbania označenie pápernica.

            V januári pôda pod snehom odpočívala a naberala silu na jarnú výsadbu. To vystihuje jedna z januárových pranostík: „V januári silný ľad – v máji bujný kvet.“ Dostatočné mrazy likvidujú škotcov a hmyz a redukujú hlodavce. Naopak mierna zima, teplé a daždivé počasie pôdu vysilujú a vyčerpávajú. Naši predkovia kontrolovali na záhrade rastliny, ktoré chúlostivo prikrývali drnom pred mrazom, vetrom aj ostrým zimným slnkom. Z vetvičiek stromov a kríkov striasli sneh, aby sa pod jeho ťarchou nelámali vetvičky alebo nemenil ich tvar. Prevenciu pred polámaním vplyvom hojných snehových zrážok poskytovalo zviazanie viacerých vetví k sebe. Aby ochránili kôru a lyko stromov pred okúsaním srnkami, zajacmi, králikmi a hlodavcami, pomáhalo obaliť kmeň slamou, trnom alebo rákosím s vrecovinou. Obal slúžil aj ako ochrana proti mrazom a ostrému zimnému slnku. Poľnohodpodár v januári prechádzal záhradu a overoval, či mráz neuvoľnil z pôdy stromy a kríky. Pivnica, v ktorej sa skladovala zelenina a ovocie, sa pravidelne vetrala. Nahnité, plesnivé a inak poškodené plody sa odstraňovali, aby sa od nich nenakazili ostatné plody. Postupne sa mohol začať plánovať výsev a výsadba úžitkových a okrasných rastlín aj drevín na ďalšiu sezónu. 

            Drápanie ani páranie peria sa už medzi vaše januárové aktivity asi nezaraďujú. Môžeme sa však inšpirovať u našich prababičiek a využiť január na upokojenie a rozjímanie. Uvarte si napríklad šálku Vnútorná harmónia a v pokoji sa zamyslite nad tým, čo Vás čaká v tomto roku.