Sviatok svätého Ondreja
PhDr. Barbora Půtová, Ph.D. et Ph.D. 29. 11. 2022
Sviatok svätého Ondreja (30.november) je považovaný za počiatok adventného obdobia. Dátum prvej adventnej nedele je však pohyblivý, advent preto môže začínať aj po tomto sviatku. Na základe liturgického kalendára pripadá začiatok adventného obdobia na nedeľu medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Vzhľadom k tomu, že sviatok svätého Ondreja predstavuje začiatok adventu, sú s ním spojené podobné zvyky a obyčaje ako so Štedrým dňom, vstupnou bránou do vianočného obdobia. Ľudia tiež verili, že v tento deň vystupujú z hlbín zeme démoni, aby otvorili bránu krutej vláde zimy a mrazu.
Svätý Ondrej, jeden z dvanástich apoštolov a najbližších Kristových mučedníkov, je patrónom neviest a šťastných svadieb, rybárov, sedlákov a mäsiarov. Najčastejšie je zobrazovaný s krížom, lanom alebo sieťou. Podľa legendy zomrel mučedníckou smrťou na kríži v tvare písmena X, ku ktorému bol pravdepodobne pripútaný lanom alebo sieťou.
Svätoondrejskej noci pripisovala ľudová tradícia čarovnú moc. Traduje sa, že čo zdá v noci na svätého Ondreja, to sa počas roku aj splní. Dochádzalo k vešteniu, ochranným rituálom, zariekavaniu démonov mrazu a zimy aj ďalších negatívnych síl. Veštby sa vzťahovali k ľudskému osudu, najmä k otázkam lásky a svadby. Snahu nahliadnuť do budúcnosti predstavovalo odlievanie olova, cínu alebo vosku. Z odliatkov vo vode dievča hádalo povolanie budúceho ženícha. Dievčatá hádzali olovenú guličku (ondrejku) cez strechy chalúp. Podľa toho, kam gulička zapadla, odtiaľ mal ženích pochádzať. O polnoci prichádzali dievčatá klepať na kurník. Keď sa ako prvý ozval kohút, dievča sa v budúcom roku malo vydať. Ak však najskôr zakvokala sliepka, muselo si dievča na vydaj ešte počkať. Keď chodilo dievča po drevo, počítalo si drevené polienka. Párny počet značil mládenca, nepárny potom vdovca. Dievčatá hľadali identitu a podobu svojho budúceho ženícha v odraze vodnej hladiny v studni alebo v diere vysekanej v ľade, zrkadlách alebo komíne. Niekde tiež dievčatá triasli bazou za doprovodu riekanky. Tá mala tiež dievčatu naznačiť, kto bude jej ženíchom.
Trasiem, trasiem týmto plotom,
všetci svätí mojim životom.
Kde je môj milý dnes,
nech mi tam zašteká pes.
Veštilo sa aj za pomoci črievičky a štyroch hrnčekov. Pod každým z hrnčekov obráteným dnom hore sa skrýval odlišný predmet. Hlina z cintorína naznačovala smrť, hrebeň chorobu a nešťastie, kúsok chleba bohatstvo a prsteň svadbu a lásku. Črievičku dievča hádzalo za hlavu. Päta smerom k dverám naznačovala, že sa nevydá a neopustí dom. K najtypickejším ľudovým obyčajom patrilo zalievanie vetvičky z višňového alebo čerešňového stromu. Dievča utrhlo vlastnými zubami vetvičku, ktorú každý deň zalievalo vodou z úst. Ak rozkvitla do slávnosti Narodenia Pána (25. decembra), malo sa dievča čoskoro vydať.
K sviatku svätého Ondreja sa viažu rôzne pranostiky a porekadlá. Dievča si napríklad šlaplo pravou nohou na posteľ a povedalo: „Postieľka, postieľka, šlapem na teba, svätý Ondrejko, prosím ťa: daj mi tejto noci vidieti, čo je môjmu srdci najmilejšie.“ Pranostiky sa spravidla zameriavajú na ochladenie a príchod snehu: „Keď na Ondreja sneží, sneh dlho poleží.“ Zahŕňajú tiež varovanie hospodárom: „Na svätého Ondreja je zlý hospodár, čo ešte zaseje.“
Sviatok bylinkárok Nanebovzatie Panny Márie
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie pripadá ako jeden z hlavných a najstarších sviatkov cirkevného roku na 15. augusta – obdobie, kedy vrcholí zber úrody a začína ustupovať leto. V ľudovej tradícii je sviatok označovaný ako Panna Mária v žatve, Panna Mária koreňová alebo Matička koreňová a Matička bylinná. Sviatok Nanebovzatia Panna Márie uctievajú západné katolícke aj východné pravoslávne cirkvi. Predpoklad Nanebovzatia Panny Márie nachádzame už v Biblii v jej oslovení ako „požehnanej medzi ženami“ a „milosti plnej“. Pretože Kristus zomrel, Mária tiež bola podrobená utrpeniu, smrti a vzatiu do neba. Už na zemi slúžila ako vzor a počiatok cirkvi. V nebi sa prihovára za každého, kto potrebuje pomoc a prosí o ňu v svojich modlitbách. Mária zastáva postavenie ochrankyne ľudí a sprostredkovateľky ľudskej spásy. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie patrí do siedmich radostí Panny Márie, ktoré sú radené k najviac zobrazovaným a pripomínaným udalostiam z jej života.
Svätojánské rituály
Sviatok svätého Jána Krstiteľa (24. júna) je spojený s nástupom letného slnovratu, ktorého pôvod pochádza ešte z pohanských dôb. Začína leto, čas plodnosti a úrody. Slnko, zdroj svetla a tepla a predpoklad pre bohatú úrodu, doputovalo k obratníku Raka a bude sa vracať späť k rovníku. Nastáva najdlhší deň a najkratšia noc. Slnko v tento deň stráca svoju moc, preto v súlade s pohanskými predstavami ožívajú nadprirodzené sily a otvára sa brána medzi svetmi. Odtiaľto pramení rada obyčajov, zvykov a rituálov. Naši predkovia počas svätojánskej noci využívali potenciál živlov vody a ohňa, veštili a čarovali, zbierali deväť bylín alebo hľadali kvet zlatého papradia a poklady ukryté v skalách.
