Ako sa zahriať zimnou stravou a pokrmami našich predkov
PhDr. Barbora Půtová, Ph.D. et Ph.D. 28. 2. 2023
Naši predkovia sa v stravovaní, voľbe a príprave pokrmov, riadili ročným obdobím. Zatiaľ čo počas jari a leta vyhľadávali ľahšie pokrmy, na jeseň a v zime ich jedálniček zapĺňala sýtejšia a výdatnejšia strava. Potrebovali totižto udržať stálu vnútornú teplotu pri zvládaní chladu počas vonkajších aktivít v lese, za účelom prevádzky, údržby a starostlivosti o hospodárstvo a obydlie. Zároveň ich strava vychádzala zo zásob a surovín, ktoré bolo možné v období zimy uskladniť a konzervovať.
Zima predstavovala obdobie kľudu, obnovy a ukladania zásob. Nezanedbateľnú rolu zohrávali aj biologické rytmy zvierat, napríklad sliepky znášali v zime menej vajec. Prirodzene naši predkovia volili suroviny a z nich pripravené pokrmy, ktoré zahriali, vyživili a zasýtili telo. Prevažovala strava s vyšším obsahom tuku a bielkovín. Na zimné mesiace sú vhodné strukoviny a obilniny, ryby, mäso a koreňová zelenina. Naši predkovia si už ráno dopriavali rôzne kaše na slano aj na sladko alebo silné mäsové a zeleninové vývary. Všeobecne platilo, že sú v zime vhodnejšie tepelne upravené potraviny – pečené, dusené, varené a tiež zavárané. Tepelne upravené potraviny sú ľahšie stráviteľné, zlepšujú vôňu a chuť jedla, a zároveň toľko nezaťažujú tráviacu ani vylučovaciu sústavu. Počas studených dní sa v dome celý deň kúrilo, jedlo preto dlhším varením koncentrovalo viac energie. Kolorit kuchyne našich predkov tvorilo v rúre pečené mäso, na sporáku zohriata polievka a v kanvici odstáty bylinkový čaj.
Z rýb naši predkovia v zime uprednostňovali kapre, šťuky, ostrieže, sumce a lososy. Zo strukovín a obilnín prevažovala šošovica, hrach, krúpy, pohánka, pšeno, ovos a raž, využívané predovšetkým na prípravu kaší, placiek, chlebov alebo buchiet a koláčov. Zo zeleniny volili naši predkovia kapustu, repu, cibuľu, reďkovku, kvaku, uhorky, zemiaky a uskladnenú koreňovú zeleninu. Zelenina sa tiež sušila, nakladala alebo sa uchovávala kvasená, vystupujúca súčasne ako prírodná prevencia a liek. Zimné pokrmy charakterizovala tiež vyššia spotreba cesnaku, cibule, chrenu a korenia (klinček, škorica, čierne korenie alebo paprika). V zime sa používali sušené bylinky na prípravu pokrmov a čajov a sušené huby, mnohokrát pridávané do polievok aj ďalších jedál. Z ovocia naši predkovia konzumovali predovšetkým sušené malvice (hrušky a jablká) a sušené kôstkovice (slivky a marhule). Nevyhýbali sa ani ovociu vo forme džemu a kompótu alebo dusenému ovociu s korením a prípadne bylinkami na spôsob výživy. Stravu, ktorá plnila sýtiacu a zahrievaciu funkciu, dopĺňali gaštany, vlašské alebo lieskové orechy.
Aj my sa dnes môžeme zahriať bylinkovými čajmi LEROS. Ideálnymi spoločníkmi na koniec zimy sú napríklad Prehriatie imunita alebo Ranné zahriatie. Vitamíny môžete zase ideálne doplniť novinkou z nášho radu sirupov Sirup Vitamín C Imunita.
Pokojný január v živote našich predkov
Január predstavuje mesiac mrazu, ľadu a snehovej pokrývky, ktorá ležala na poli, prekryla hospodárstvo a obydlia. Naši predkovia sa preto v tomto období zameriavali nielen na odpočinok, ale aj na aktivity spojené s domácnosťou a obydlím. O tom hovorí pranostika: „Sláva roľníkovi v januári pri peci a obiliu pod snehom.“
Sviatok svätého Ondreja
Sviatok svätého Ondreja (30.november) je považovaný za počiatok adventného obdobia. Dátum prvej adventnej nedele je však pohyblivý, advent preto môže začínať aj po tomto sviatku. Na základe liturgického kalendára pripadá začiatok adventného obdobia na nedeľu medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Vzhľadom k tomu, že sviatok svätého Ondreja predstavuje začiatok adventu, sú s ním spojené podobné zvyky a obyčaje ako so Štedrým dňom, vstupnou bránou do vianočného obdobia. Ľudia tiež verili, že v tento deň vystupujú z hlbín zeme démoni, aby otvorili bránu krutej vláde zimy a mrazu.
