Pálenie čarodejníc: očistná aj ochranná sila ohňa

Pôvod pálenia čarodejníc vychádza z keltského sviatku Beltine, ktorý v starokelštine znamená žiarivý, jasný (tain) oheň (bel). Na tento sviatok končila temná časť roku, preto ešte noc patrila vláde bytostí z iného sveta (víly, škriatkovia, elfovia a čarodejnice). Vítal sa a oslavoval nový život prírody, doba rozkvetu, hojnosti a plodnosti. V tento deň sa zahajovala sezóna pasenia a dobytok bol prvýkrát v roku vyháňaný na letné pastviny a lúky. Zapaľovali sa dva veľké ohne, jeden symbolizoval temnú a studenú časť roku, druhý svetlú a teplú. Dobytok sa vodil medzi týmito posvätnými ohňami, aby bol rituálne očistený od neduhov, zbavený chorôb a ochránený magickým účinkom ohňa. Ľudia ohne preskavovali, aby sa zbavili nerestí a eliminovali utrpenie a nedostatok. V domoch sa vymetali ohniská, uhasili sa všetky ohne a zapálili nové a čisté plamene.

Naši predkovia verili, že posledná aprílová noc otvára cestu k temným silám, ktoré je potrebné odohnať, osvietiť a očistiť plameňom ohňa. Čarodejnice opúšťali svoje úkryty, usporiadavali zhromaždenia (sabaty) a prichádzali škodiť a spôsobovať ujmu ľuďom, zvieratám aj hydine. Ľudia sa pred uhranutím a zlými mocnosťami chránili hneď niekoľkými praktikami, ktoré vykonávali pred a po západe slnka. Pred západom slnka robili veľký poriadok v chlieve, stodole, kurníku a dome, vymetali a spaľovali smeti aj pavučiny, v ktorých mohli čarodejnice sídliť. Hospodyne pritom odriekali: „Z rohu do rohu, z rohu do rohu, z rohu do rohu, komínom von.“ Na ochranu domu, chlievu aj maštale dávali pred prah zelené drny s mnohými steblami, ktoré by musela čarodejnica pred vstupom prepočítať, čím by sa zdržala až do rána a medzitým by pominula jej moc. Pred prah, nad dvere alebo na dvor zapichovali vidle alebo metle, o ktoré by sa čarodejnica poranila. Podobne potom zelené ratolesti, čerstvé konáriky (napr. baza, breza alebo vŕba) a pichľavé tŕne (napr. šípka) strkali do hnoja. Konáriky sa dávali tiež do okien. Dom kropili trojkráľovou svätenou vodou a na dverách kriedou označovali tri kríže alebo kruh, aby čarodejnice odohnali. Svätenou vodou vykropili tiež chliev a jeho prah vysypali pieskom, zmesou popola a tŕňmi. Chliev aj dom sa vykuroval bylinnou zmesou. Z hospodárstva sa nemohol odniesť alebo stratiť žiadny predmet a ani kúsok hnoja z chlieva, čím by čarodejnica mohla dobytku uškodiť. Mnohé úkony doprevádzali ľudia odriekanám modlitieb a ochranu si zaisťovali nosením škapuliara.

Po západe slnka, potom, čo bol dobytok zavretý, začali muži a mladíci odháňať čarodejnice strieľaním do vzduchu alebo švihaním biču. Ďalší ľudia z dediny klopali kosami, sekerami, udierali do hrncov, panvíc alebo na dvere, a tým zvolávali k páleniu čarodejníc. Zlo sa symbolicky zaháňalo dymom a spaľovalo v ohni na vyvýšenom mieste – na kopci za dedinou. Oheň zohrával dôležitú úlohu v ochrannej aj prosperitnej mágii. Pohltil všetko, čo sa nahromaždilo počas zimy, a zároveň dodal ochranu a zdravie na nadchádzajúce obdobie. Z týchto dôvodov ľudia preskakovali oheň. Do výšky muži vhadzovali zapálené brezové metly, s ktorými po celý rok čistili hospodárstvo, aby zahnali čarodejnice lietajúce okolo. Pri vyhadzovaní metiel volali: „Leť, čarodejnica, leť!“ Hranica sa stavala dostatočne vysoká, aby nespadla a dlho horela. Väčšinou boli hranice z veľkých polien a guľatiny, v strede sa týčil kôl a na jeho vrchol sa priväzovali metle, handrové uzly namočené v kolomazi, dechte alebo smole, slamené a handrové figuríny, ktoré symbolizovali čarodejnicu. Ľudia verili, že zuhoľnatené drevo a popol z uhasených ohňov má mimoriadnu moc a silu. Aby bola úroda bohatá a zvýšila sa plodnosť dobytka, rozhadzoval sa popol na poliach. Popol sa mohol rozhrnúť aj priamo v ohnisku, a ním sa následne prechádzali ľudia a zvieratá na dodanie sily a zdravia.

Vyrazíte tiež na pálenie čarodejníc alebo sa radšej očistíte našou Očistou mysle a Očistou tela?