Prvý máj: najskôr máj a potom bozk

Obyčajová tradícia mája je založená na stavaní a vztyčovaní mladých a kvitnúcich stromov. Jej korene pochádzajú z predkresťanských dôb. Už starí Grékovia a Germáni obradne stavali stromy na ochranu príbytkov pred zlými duchmi a chorobami, zároveň aj za účelom privolania plodnosti a vlahy potrebnej v poľnohospodárstve. Na území Európy sa od stredoveku vzťyčovali na verejných priestranstvách máje alebo sa nimi zdobili budovy. Za najstarší doklad o vztýčení mája v Česku je považovaný zápis z roku 1422, podľa ktorého si mládenec zaslúžil ruku dievčaťa za postavenie mája pred jej domov. Máj symbolizoval oslavu ústupu zimy, príchod jari a prebudenie prírody, ale tiež boj zimy so smrťou a životom. Zároveň vyjadroval zdravie, hojnosť a silu.

            Stavania mája zvyčajne prebiehal počas Valpurginej noci 30. apríla, májové oslavy sa potom konali 1. mája. Termín konania sa však prispôsoboval okolnostiam, ak napríklad neboli stromy ešte plne rozvitnuté. Máje sa preto mohli stavať aj až počas sviatku Turíc alebo inak nazývaných Letníc, v máji alebo v priebehu niektorej májovej nedele. V mnohých obciach potom stál do konca mája, po cele leto či do konca ďalšieho mája. Vztyčoval sa hlavný (obecný) máj – kráľ, na verejnom priestranstve, na námestí pred radnicou alebo kostolom. Mohol dosahovať až niekoľko desiatok metrov, čím zvyšoval prestíž mládencov, ktorí ho postavili. Veľakrát bolo zložité ho nielen vztýčiť za použitia rebríku a tyčí so šnúrkami, ale aj dopraviť z obce do obce. Na dedine stavili máj muži z dediny, v mestách napríklad cechová a spolková mládež alebo príslušnici vojenskej posádky. Na stavaní mája a usporiadaní sprievodných májových osláv sa od konca 19. storočia začali podieľať tiež rôzne organizácie alebo spolky. Menšie máje stavali neverejne, v tajnosti alebo po zotmení slobodní mladí muži na dvoroch alebo pred domami slobodných nevydatých dievčať, a tým potvrdzovali ich nevinnosť a krásu a vyjadrovali náklonnosť, priazeň a lásku. Máj mohol oznamovať začiatok milostného vzťahu, vážnu známosť alebo chystanú svadbu. Pannám prislúchali zdobené stromčeky, neobľúbeným dievčatám a padlým (slobodné matky či dievčatá, ktoré stratili panenstvo) suché alebo krivé stromčeky, niekedy dokonca steblá slamy a tráva. Zelený máj stál vždy pred domom na viditeľnom mieste. Hanlivé máje sa stavili za komín alebo na hnojisko. V niektorých oblastiach sa vztyčovali máje pred domy všetkým nevydatým dievčatám. Menšie mája sa okrem dievčat stavali aj významným postavám obce, starostovi, farárovi alebo učiteľovi.

Použitý strom bol väčšinou smrek, jedľa alebo borovica. Malé máje boli prevazne brezičky, ktoré zdobili stuhy z farebného krepového papieru alebo látkové stuhy, uviazané na konároch koruny. Do kôry kmeňa mladí muži vyrezávali ornamentné výjavy, najčastejšie srdce alebo iniciály nevydatého dievčaťa, ktoré boli ďalším prejavom lásky a úprimnosti voči vyvolenej. Pri ostatných stromoch, najmä smreku, sa ošúpala kôra až po špičku jeho koruny, aby vynikla belosť kmeňa a ostránili sa všetky škodlivé sily. Pod korunou sa vešal venec uvitý zo smrekového ihličia. Vetve koruny zdobili opäť stuhy z farebného krepového papiera, ktorými mohla byť opletená aj časť kmeňa mája. Ďalej mohli máj dopĺňať škrupiny z vajec, šaty alebo obrázky, kvetiny, zvončeky, zrkadielka alebo pochutiny ako ovocie, sladkosti a tiež fľaša s domácou pálenkou. Odvážlivci sa mohli v snahe získať niektorý z predmetov zavesených na jeho vrchole vyšplhať po hladkom kmeni a nechať si ho ako trofej.

            Prvú noc po postavení bol obecný máj strážený miestnymi mladíkmi. Pretože bol máj chápaný ako reprezentačťný symbol obce, bolo potreba ho chrániť pred poškodením, zrúbaním alebo odcudzením. Dolné časti kmeňa sa preto obíjali plechovými pásmi, obtáčali pletivom alebo zakrývyvali, napríklad plechom z odkvapovej rúry, aby ho nebolo možné podrezať. Ak by sa stalo, že by cezpoľní máju urezali vršok alebo dokonca ho celý ukradli a postavili si ho vo svojej obci, výsmech by dedinu doprevádzal po niekoľko rokov. Kvôli máju držali v noci mládenci stráž, ktorá bola doprevádzaná rôznymi formami zábavy, vrátane vylievania cestičiek. Do rána chlapci pred domami s májom vyhaseným vápnom zriedeným s vodou písali verše, odkazy alebo malovali symboly, zvyčajne srdce alebo meno na brány pred domy. Vápennou čiarou tiež spojovali domy milencov. Nápisy sa nemuseli výhradne vzťahovať k milostným záležitostiam, ale mohli aj komentovať a hodnotiť charakteristické vlastnosti alebo rôzne udalosti, ktoré sa prihodili obyvateľom domu za uplynulý rok.

Máj patrne stál za vznikom tradície prvomájového bozku. Bozk mohol byť odmenou chlapcovi, ktorý dievčaťu postavil máj pred dom. Dievčatá počas noci, kedy sa vztyčovali máje, veľmi často bdeli, aby sa presvedčili, či im mládenci postavili rovné, urastené a zelené stromy. Dodnes sa aj v niektorých oblastiach páry bozkávajú pod brezou, nie však pod rozkvitnutou čerešnou alebo jabloňou. Ak dievča do polnoci nebolo pobozkané, muselo aspoň objať a pobozkvať brezu. Pobozkanie pod rozkvitnutým stromom malo dievčaťu zaistiť krásu, prížažlivosť, plodnosť a sviežosť po celý rok. Pripomenúť svojej vyvolenej, že je pre vás tou najkrajšou, môžete tiež darčekovou súpravou Si najkrajšia.